Panama. Keď vyslovím meno tejto krajiny, čo Vám napadne ako prvé? Necháš ten telefón, povedala som ako prvé, Google je zakázaný. Musím sa ale priznať, že to bola prvá vec, ktorú som urobila ja, keď som kúpila letenku do Panamy. Nevedela som takmer nič, okrem existencie kanála a že je niekde v Strednej Amerike. Trošku zahanbujúce, ja viem, ale nie je práve to jedným z dôvodov cestovať, naučiť sa nové veci o krajinách a spoznávať nepoznané? Môžem povedať, že pre mňa je oveľa jednoduchšie si pamätať fakty o miestach, ktoré som už navštívila. Ale poďme naspäť do Panamy. Bola som prekvapená, koľko zaujímavých faktov som našla.
Lenkin zoznam zaujímavých faktov o Paname
Oficiálnou menou je dolár, Panama ale má aj vlastnú menu, ktorá dostala meno po španielskom objaviteľovi menom Vasco Núñez de Balboa, ide o mince, ktoré dopĺňajú dolárové bankovky. Ďalšia vec, ktorá dostala meno po tomto chlapíkovi, je pivo. 😊
Panamský prieplav sa začal stavať pred viac ako sto rokmi a keď ho začali budovať, Panama ešte neexistovala, pretože bola len časťou Kolumbie.
Bocas del Toro je skupina ostrovov, kde sme sa rozhodli stráviť mesiac, hlavný ostrov Isla Colón dostal meno po slávnom Krištofovi Kolumbovi, ktorý ho náhodne objavil počas svojich ciest.
Natočili tu veľa epizód slávnej televíznej šou Kto prežije.
Miestni ľudia majú svoj vlastný jazyk, ktorý je zmiešaninou angličtiny, španielčiny a niečoho neexistujúceho nikde inde vo svete.
Ako prvé si väčšinou vyberáme destináciu a potom, kde zložiť hlavu. Ja som po kúpení leteniek do Panamy otvorila Airbnb a objavila na prvý pohľad čarovné miesto. Malý drevený domček na ešte menšom ostrove v Paname, ktorý mal takú neuveriteľnú zľavu pri rezervácii na mesiac, že to rozhodlo. Mesiac na tropickom ostrove, no neznie Vám to ako sen? Mne teda áno. Najskôr sme preskúmali hlavné mesto Panama City a okolie mestečka Boquete, o tom Vám však poviem v niektorom ďalšom článku. Tento bude o mojom mesiaci v tropickom raji.
Tento dom snov sa nachádza na ostrove Bastimentos, ktorý je súčasťou už spomenutého súostrovia Bocas Del Toro a taktiež jedným z pätnástich panamských národných parkov. Aby sme sa tam dostali, bolo treba vyraziť autobusom do prístavného mesta Almirante a odtiaľ miestnym vodným taxíkom na ostrov.
Rada odomňa č. 1
Ceny vodných taxíkov, ktoré tu prepravujú ľudí na ostrovy sa líšia v závislosti od toho, či ste turista. Miestny zaplatí jeden dolár, turista zaplatí tri a ak sa im zdá, že ste ten typ turistu, ktorý sa nevzpiera, skúsia zapýtať päť. Mňa to vedelo riadne vytočiť, keďže sme tu boli mesiac, ale tak darmo sa s bielou pokožkou budete tváriť na miestneho, to Vám nezožerú. 😉
Realita vs. očakávania
Prvý dojem po dorazení na ostrov bol ešte lepší, ako som čakala. Džungľa, pláže, skromné drevené domčeky nad vodou, jeden chodník cez ostrov, tri malé predajne s potravinami, zopár menších miestnych reštaurácii a koniec. Presne, čo si želáme, ak niekde letíte cez pol sveta, teda vidieť niečo úplne odlišné, ako máme doma. Naša chalúpka bola domček na nohách s terasou, na ktorej bol priestor na hojdaciu sieť, varenie aj umývanie riadu, vnútri spálňa a malá kúpeľňa. Na prvý pohľad to možno znie luxusne, no boli to len drevené steny, kde jašterice lozili hore dolu zvonku dovnútra a naopak, dve svetlá, šatník, do ktorého sme museli natĺcť klince, aby sme mali kde dať oblečenie. Jedna malá stolička, takže majiteľka nám ešte dala vyrobiť dve malé lavičky, aby sme sa mohli spolu aspoň najesť, keďže sme tu mali stráviť mesiac. Skromné, no medzi palmami a celé len pre nás za niečo okolo desať dolárov za noc.
Bývali sme v jedinom meste na ostrove, Old Bank, kde sa nachádzali prevažne miestni čiernej pleti. V jednej časti ostrova žila malá skupinka Panamčanov indiánskeho pôvodu, ktorí sa mi zdali oveľa milší. Na prvej skupinke jasne vidieť, že turistov na ostrove nemusia, čo je pre mňa zaujímavé, lebo okrem týchto turistov nemajú až toľko zdrojov príjmu. Tretia skupina sú ázijskí majitelia obchodov, asi tak ako všade vo svete. Zaujímavé bolo, že väčšinu času za kasou pracovali ich šesť ročné deti!
Vtipný fakt
Ľudia tu žijú v jednoduchých drevených domoch, ale satelitnú anténu na telku vidíte na každom jednom. Vyzerá to naozaj srandovne, keď sa pozriete okolo seba na tie ošarpané domčeky a na každej jednej streche vidíte veľký modrý tanier na chytanie signálu.
Ocenenie vody
Problém, ktorý sme si vopred až tak neuvedomili, bola voda. Dažďová voda sa zo strechy zbierala do zásobníka vody, do ktorého, keď som sa pozrela prvý krát, nebolo mi všetko jedno. Čistota vody je jedna vec, ale o tú až tak nejde, pitnú vodu z kohútika sme tu nečakali. Ale to množstvo vody v zásobníku. Nebolo tam skoro nič a na dážď to veru nevyzeralo. Takže nás čakalo VEĽMI šetrné splachovanie toalety a veľmi rýchle sprchy. Tie však neboli až taký problém, keďže voda bola len studená. Najviac traumatické pre mňa bolo, keď som nemohla mať sprchu každý deň.
Sama som nemohla uveriť tomu, že som sa tešila, keď prišiel prvý dážď. Museli sme vodu chytať do vedier, pretože systém, ktorý ju mal zbierať, nefungoval práve najlepšie. Jeden krát som zobudila Davida o druhej cez noc, aby išiel so mnou preliať vodu z vedier, aby sme ich znovu naplnili, keď už toľko prší. Veľa brblania okolo toho, no urobil to. Ďalší krát, keď som ho poprosila, aby presunul plné vedro, on to neurobil hneď, vedro padlo, rozbilo sa a my sme stratili niekoľko litrov vody. O sprchu menej a ja som sa dokonca rozplakala. Aj takto emotívny môže byť život v raji. 😃
Rada odomňa č. 2
Balená voda v obchode bola samozrejme drahšia. Ak je to nevyhnutné, čo už sa dá robiť. Potom sme však na ostrove objavili automat na pitnú vodu, kde sa dalo za 50 centov naplniť trochu viac ako galón a táto veľká fľaša vody nám vystačila minimálne na jeden deň pitia aj varenia.
Okrem týchto pár drobností však môžem povedať, že to život v raji ozaj bol. Predstavte si, že sedíte pri raňajkách na terase a takmer na dosah ruky si vedľa vás na strome lebedí leňochod a prechádza si zo stromu na strom akoby nič. Mimochodom oveľa rýchlejšie, ako by som čakala. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že ho vôbec netankuje, že sme tak blízko. Počas toho mesiaca sme ich videli pri preskúmavaní džungle niekoľkokrát, tak ako jedovaté červené žabky, typické pre tento ostrov, jašterice, pavúky, motýle či kraby na každom kroku. Prechádzky džungľou, kde nestretnete ani živú dušu, okrem tých zvieracích, boli asi mojou najobľúbenejšou aktivitou.
Ťažký život cestovateľa
Verte mi, na ten jednoduchý život bez budíka, kde nepotrebujete skoro nič okrem plaviek, sa dá veľmi ľahko zvyknúť. Vstať, užiť si raňajky na terase s výhľadom na more a palmy, ísť na pláž, alebo požičať kajak, poprípade preskúmať džungľu. Potom večera znova na terase, poprípade miestna reštika, do tých sme však nechodili až tak často. Miestna kuchyňa bola pomerne jednotvárna. Väčšinou kurčatá, príloha ryža alebo plantains, teda vyprážané banány, ktoré sme varili často aj doma a naozaj sme ich obľúbili.
Vtipný fakt
Sliepky sú tu naozaj na každom kroku, ich prítomnosť na jedálničku teda neprekvapí, okrem toho majú však aj ďalšie využitie a to zápasy. Miestni sa zoskupili do kruhu a naozaj vášnivo povzbudzovali. Po vyhlásení výsledkov mali aj drsnú výmenu názorov, takže seriózna záležitosť.
Totálne sme podľahli kokosovým chlebovým plackám pan de coco, ktoré boli z poctivého kysnutého cesta a voňali kokosom. Predávali ich miestne žienky z veľkých košov, s ktorými chodili sem a tam po ostrove. Ak ste Thajskom, alebo inou časťou Ázie rozmaznaný turista, určite by sa Vám tu zdalo draho. Nie len v reštauráciách, ale hlavne v potravinách. Povedala by som, že variť nás niekedy vyšlo drahšie, ako ísť do miestnej reštiky na vyprážané kurča a plantains. Keďže sme na ostrove, nie je to až také prekvapivé, veď takmer všetko jedlo musia priviezť. Naopak dve celé ryby, ktorú tu môžu uloviť, sme kúpili za dolár, čerstvé mango netradične s čiernym korením a octom za päťdesiat centov. Čerstvé kokosy, ananásy či banány jednoducho nemali chybu. David sa od tejto chvíle sťažuje na chuť banánov všade, kde ideme, pretože nič sa nemôže vyrovnať tým čerstvým panamským.
Rada odomňa č. 3
Nezáleží na tom, čo chcete kúpiť, ak ste turista, vždy sa budú snažiť dostať z Vás viac peňazí. Takže vždy môžete skúsiť dostať lepšiu cenu. Keď sme napríklad kúpili prvý krát čerstvý kokosový orech od ženy čo mala reklamu pri chodníku, bolo to jeden dolár za kokos. Keď sme raz sedeli na terase, videli sme, že náš sused zhadzuje orechy zo stromov, tak sme zobrali jeden dolár a šli sa spýtať, či môžeme dostať orech a on nám dal až tri, nesťažovali sme si. 😊 Sto krát chutnejšie ako ten prvý. Viete si predstaviť, čo to bolo, keď sme do tohto orecha s totálne čerstvou šťavou vo vnútri naliali rum.
Čo sa týka cien, keď píšem tento článok, tak som v Nórsku, takže v tomto momente sa mi už ceny v Paname zdajú úplne smiešne.
Našli sme tu dokonca aj čerstvé kešu ovocie. Zospodu mu vyrastá kôstka, v ktorej je ukrytý jeden orech. Keď vidíte ten jeden orech na plode, hneď viete oceniť hrsť orechov, ktorú zjete ako nič. Orech tu ľudia väčšinou vyhodia a jedia len ovocie, ktoré je sladké, no trocha trpké na jazyku, ako keď sa zahryznete do banána, keď ho chcete ošúpať.
Problém s odpadom
Nedojedené zvyšky tu ľudia vyhadzovali s reštiky rovno na ulicu, takže tu bolo veľa potulných psov, ktoré ich zbierali. Vyhodené jedlo ešte nie je až taký problém, to bolo vyzbierané zvieratami raz dva, ale to množstvo odpadu, ktoré je všade naokolo domov aj v mori, je priam až šokujúce. Ľudia tu vyhadzujú odpadky z domov priamo na pláže a do mora, nič výnimočné vidieť v mori plávať telku alebo chladničku.
Problematika odpadu sa teraz stáva veľmi trendy, ľudia sa stávajú uvedomelejšími, ale asi si neuvedomujeme, aké veľké problémy sú v krajinách, ktoré možno nie sú dostatočne vzdelávane v tejto problematike, možno ani nemajú často inú možnosť, neviem posúdiť. Mala by to byť asi zodpovednosť krajiny a práve tá by asi mala hľadať možnosť, ako ľudí motivovať k zmene svojho správania.
Nebolo by smutné, keby sme si túto našu krásnu prírodu úplne zdevastovali? Veď práve tie pláže, ktoré sa na týchto ostrovoch nachádzajú, sú to najviac dych berúce a ten dôvod prečo prichádzame. A že tu tých nádherných bolo veľa. Ale o tom až nabudúce, nechcem Vás unudiť siahodlhým rozprávaním, koho by to bavilo čítať. 😃
V ďalšom článku Vám teda poviem niečo o plážach, ktoré sme si zamilovali, ale aj takých, ktoré nás až tak neohúrili, o tom ako sme sa učili potápať, alebo ako som ja prvý krát v živote skúsila surf. Dúfam, že som Vám poslala týmto článkom aspoň trochu toho slnka a pozitívnej tropickej energie, ktorá z tohto miesta srší.
Takže cestujte a užívajte života!
Blog prebratý od Lenka’s Chronicles
Jej Daybyme účet nájdeš tu: daybyme.com/lenkas-chronicles
Miska
Píšeš blog? Chceš mať svoje články uverejnené u nás s preklikom na tvoj blog a Daybyme účet? Píš na miska@daybyme.com ! 😊
