Poznáte tú klišé frázu, že jeden moment môže zmeniť Váš život. Jeden moment totálne zmenil môj život, takže ja môžem povedať, že tieto klišé sú niekedy aj pravdivé.
Poďme však začať od začiatku. Hovorím Američana, no príbeh sa začal v Thajsku v polovici februára 2017. Tam som vyrazila so svojou kamoškou a tam som zažila niečo, čo by som nečakala ani vo sne. Alebo nočnej more, záleží ako sa na to pozeráte.
“Tej” noci sme vyrazili do baru. Začalo to ako normálny večer. V jednom moment mi padli oči na chlapca sediaceho kúsok od nás. Videla som , že na niekoho čaká, no nemohla som z neho spustiť oči. Vedela som, že moja angličtina je chabá, no z nejakého dôvodu som sa mu chcela aspoň prihovoriť. Prišla som k nemu a spýtala sa: “Prečo tu sedíš sám?” On odpovedal: “Pretože čakám na teba.” Čo poviete, začiatok romantického príbehu ako sa patrí.
Trocha rozprávania, trocha tancovania a už som mala pocit, že sa poznáme veky. Typická baba. Nasledovalo to najhlúpejšie rozhodnutie zobrať skúter a odísť s cudzím človekom z baru uprostred noci. Ja som mala šťastie, že som natrafila na toho správneho.
Ja som šoférovala, on sedel za mnou. Potom už len prázdno… Prebrala som sa až v nemocnici a nebol to pekný pohľad. Celé telo som mala posiate odreninami, odstrihli mi vlasy, pretože mi museli zašiť rany na temene hlavy, stehy na čele, nose, troch častiach pier a brade, zlomené zuby a dve vyšetrenia, aby potvrdili, že nemám poškodený mozog. Pred sebou som mala operáciu zlomeného nosa a zápästia. Mali sme nehodu. Povedal mi, že som stratila kontrolu nad skútrom, keď som vošla do jamy na ceste. Ja si to nepamätám, no povedal mi, že prvá otázka lekára bola, kto je ten chlap so mnou, bolo totiž potrebné skontrolovať moju pamäť, pretože som si zranila hlavu a nič som si nepamätala. Na prekvapenie každého som odpovedala David. Jediné, čo som si pamätala bolo jeho meno.
David mi povedal, že po páde zo skútra som bola celá zakrvavená, v bezvedomí, moji oči vyvrátené, nedýchala som a on si na moment myslel, že som mŕtva. Zachránil mi život. Dal mi prvú pomoc, zobral ma do taxíku, ktorý ma doviezol na pohotovosť a potom ma dvomi sanitkami previezli do nemocnice vzdialenej štyri hodiny. On na tom bol trochu lepšie ako ja, no tiež oškretý, tiež potreboval stehy a nenechal lekárov sa o neho postarať, pokiaľ si nebol istý, že je postarané o mňa. Zostal pri mne v nemocnici päť dní a bol perfektný. Moja kamarátka Bibka zostala celý čas v nemocničnej izbe pri mne, takže som zničila päť dní dovolenky aj jej. Pomohla mi so všetkým, jedlo, obliekanie, cesta na toaletu a ja jej budem navždy vďačná.
Po operácii chceli lekári aby som zostala v nemocnici ešte dva týždne, no ja som rozhodla, že je čas ísť domov. Bola som si takmer istá, že Davida už neuvidím, aj keď on veľmi sebaisto tvrdil, že ma navštívi. Neverila som tomu, no v tej chvíli som mohla rozmýšľať akurát tak nad najbolestivejšou procedúrou, po ktorej desať zubov v mojich ústach už nie je mojich. Zostali mi jazvy, potrápila som rodinu a priateľov a každého v práci, kde som sa neukázala skoro dva mesiace. No dosť bolo depresívnych rečí.
Celý ten hrozný proces bol oveľa jednoduchší vďaka hodinám stráveným na telefóne s Davidom. Zo začiatku sme s Davidom len písali, keď som pozbierala všetku odvahu, volali. David mi spôsobil šok, keď ma v máji fakt prišiel navštíviť. Ja som išla do San Francisca v auguste. V septembri David sekol s prácou a začal cestovať. Naše ďalšie rande bolo na Októberfeste. Mimochodom super akcia, určite choďte, keď budete mať príležitosť. Keď sa dalo, tak som niekde strávila víkend s ním, sem tam on týždeň so mnou. Polovica Vianoc s mojou rodinou, polovica s jeho. Mimochodom angličtina v tom momente stále nič moc, takže mega stres pre mňa. Potom David cestoval po Južnej Amerike, nevideli sme sa viac ako tri mesiace. Nastal čas rozhodnúť, čo chcem vlastne robiť so životom, tak som od apríla sekla s prácou aj ja. Ďalšie rande malo byť šesť týždňov strávených na ostrove v Paname.Myslím, že môžem povedať, tak trochu filmový príbeh. Sem tam ešte ani ja neverím, že sme stále spolu, dievča zo Slovenska a „American boy“. A to je len začiatok môjho veľkého dobrodružstva. Už teraz mám zážitkov na niekoľko životov, o ktoré sa s Vami rada podelím.
Zopár múdrych rád:
Ja som tým najväčším dôkazom faktu, že cestovné poistenie sa naozaj oplatí. Ja som bola prípad, kedy išlo naozaj o veľa peňazí a poisťovňa mi zaplatila úplne všetko bez najmenšieho problému. Takže neriskujte cestovanie bez cestovného poistenia, za tých pár desiatok eur to naozaj nestojí. Davidovi jeho poisťovňa taktiež preplatila všetko.
Keď už máte poistenie, noste zo sebou papierovú kartičku, alebo aspoň jej fotku, ktorá potvrdzuje jeho uzavretie. Niektoré poisťovne to síce ako podmienku nemajú, no tá moja napríklad áno a ja som to samozrejme nemala a bol to pekný problém.
Neblokujte si telefón zložitým kódom. Predstavte si, že vy ste mali nehodu, ste mimo, ďaleko od domova a Váš telefón zablokovaný. Ak by moja kamoška nevolala na môj mobil po tej nehode, David by nijako nemal šancu kontaktovať moju rodinu, pretože môj telefón bol zablokovaný kódom akoby išlo o štátne tajomstvo.
Dievčatá, buďte vždy oholené, nikdy neviete, čo Vás postretne. Ale nie, to už samozrejme žartujem, chcem len trošku zľahčiť situáciu. Určite sa Vás nesnažím týmito všetkými rečami odradiť od cestovania ako takého, ani nikomu neprajem zažiť to, čo som zažila ja, keď už však nedajboh podobná situácia nastane, všetky tieto drobnosti môžu uľahčiť život.
Takže cestujte a užívajte života!
Blog prebratý od Lenka’s Chronicles
Jej Daybyme účet nájdeš tu: daybyme.com/lenkas-chronicles
