Kvoli tomuto milujem cestovanie bez cestovky! V istanbule som byval u absolutbeho kokotka, ktoreho som musel pomaly den dopredu prosit o teplu vodu do sprchy. ked som sa s nim isiel rozlucit s darom turkish delight, ani nevysiel z izby. V galipoli som si dohodol na blind ubytko u chalanka z ktoreho sa vykluk najlepsi zazitok tejto cesty. cakam ho hodinu a pol na stanici a zrazu sa zjavi vysmiaty chalanisko, s ktorym sa v priebehi prvych 3 viet dohodneme, ze ideme na pivo. z piva sa stala vecera, na ktoru som sa musel nechat pozvat, lebo inak sa bude hanbit pred rodinou, ze je zlym hostitelom. chalan je lekar, jeho brat je lekar, jeho frajerka je lekarka. cely vecer kecame o politike, historii, medicine, psychologii a futbale. hned po mne je najvacsim fanusilom zinedina zidana a splhol som si unho znalostou hakana sukura a edgara rustuho.