Giewont / Tatry Wysokie / Poland Na vrchu po náročnom výstupe malá ùvaha: Nikdy som sa nelutoval a nestál o lútosť. Vždy máš na výber ako sa k situácii postavíš, k akejkoľvek. Či čelom, hrdo a s odvahou, alebo zalezieš s plačom do kúta s flaškou v ruke a budeš zabíjať čas otázkami prečo práve ty. Aj ja som si prešiel rôznymi ťažkými obdobiami. Najťažším bola nedávna smrť otca. Mohol som sa opustiť, ale vedel som, že rodina ma potrebuje. Že niekto musí prebrať rolu chlapa a byť oporným stĺpom. Niekto musí ísť v jeho stopách, pokúsiť sa ho aspoň z časti nahradiť a tak som sa tomu bez váhania postavil. Nebol som na to pripravený ani zďaleka, ale čelím tejto výzve aby som raz bol aspoň z časti taký chlap ako on. Aby bol hore na mňa hrdý tak, ako bol na mňa hrdý aj keď bol tu. Aby som ukázal, že sa podielal na výchove skutočného chlapa čo za to stojí a bol mu dobrým príkladom. Že nemám len tú fyzickú silu ale aj vnútornù. Nehovorím, že mi otec nechýba, že sa mi niekedy netlačia slzy do očí, no smrť je prirodzenou súčasťou života a verím, že to nieje koniec a nasleduje po ňej aj niečo ďalšie, podla toho čo si človek životom zaslúžil. Plač je prirodzený. Ale nepodlahni smútku, depresii a nenechaj sa nimi opantať. Ludia, ktorý sa neustále neprestajne lutovali ma vždy odpudzovali. Sebalútosť je pohodlným úťekom z reality. Zabíja ale tvoj život a často aj tvoje okolie, tak sa vzchop a postav sa zas na nohy, nech je situácia akokoľvek ťažká. Nie je nič čo by si nezvládol. Je to príležitosť stať sa silnejším. Buď ťa to zloží alebo nakopne, máš na výber, vždy . ....a potom sú tu ešte vždy ľudia, ktorí stoja pri vás za každých okolností. Ďakujem všetkým? Váhal som či pridať tento príspevok, ale prečo nebyť chvíľu úprimný na týchto väčšinou falošných sociálnych sietiach. Možno to niekomu dodá silu a odhodlanie. "Tak to je život. A buď to dáš nebo si dá tebe..."