Písal sa 27. Január 2020, zobudili sme sa do slnečného dňa a najťažším rozhodnutím bolo, kam pôjdeme na výlet. Po večeroch sme premýšľali nad letnou dovolenkou a ďalšími výletmi, ktoré sme chceli tento rok stihnúť. ⚫Je 15. marec a dnes je všetkému inak. Ešte pred pár týždňami sme si zajednali výlet do Milána a reálne sme si mysleli, že doň pôjdeme.⚫ No momentálne sedíme doma a z jednej strany sa valia motivačné príspevky, ako sme zrazu všetci spomalili, naučili sa jesť zeleninu, začali si umývať ruky a vážiť si rodinu a zdravie. ⚫ A z druhej strany panika, stres a kritika. Pretože mnohí z nás prídu o prácu, mnohí prídu o svojich blízkych, študenti možno budú bez letných prázdnin a niektorí možno prídu o šancu ísť do Ameriky na work and travel. Taktiež ekonomika sa bude veľmi dlho spamätávať a dostávať aspoň do bodu, v akom je teraz. ⚫Keď som sa dozvedela, že nám na dva týždne zatvoria školu, najprv som sa potešila, ako každý študent. No teraz sa neviem dočkať, kedy uvidím všetkých spolužiakov a pedagógov zdravých, uvidím opäť mojich priateľov, budem môcť ísť na kávu, vybehnúť von bez strachu. A z celého srdca si želám, aby to bolo čo najskôr. Prosím vás, buďte disciplinovaní, dávajte si pozor a aj keď niektorí motivačné reči odsudzujú, buďme si navzájom motiváciou v týchto ťažkých dňoch, pretože panika a smútok ešte nikomu nepomohli. Držte sa ♥️