Dnes zomrel Fidel Castro, a keďže žijem na Kube už rok a čítam veľmi protichodné reakcie na jeho smrť, nedá mi nevyjadriť svoj názor (aj keď sa nerada vyjadrujem k politike - kubánskej, slovenskej, ani americkej - keďže ako nomád, ktorý veľa cestuje, nie som reálne zaradená do žiadnej spoločnosti, a nemám reálny obraz o tom ako to kde funguje alebo nefunguje. Pre jedných bol Fidel diktátor - tí teraz oslavujú jeho smrť, a želajú mu, aby zhorel v pekle. Pre iných bol vizionár a národný idol, ktorý bol silný národovec, veril v svoje ideály (aj keď často utopistické), a vedel sa postaviť aj velmoci akou je USA - za KAŽDÚ CENU. Aj za cenu veľkých obiet, aj za cenu toho, že ľuďom sa žilo v rôznych etapách na Kube na kvôli embargu veľmi ťažko a mnohým sa žije dodnes. Na druhej strane, keď človek veľa cestuje po svete, vidí, že život je ťažký v rôznych krajinách sveta, že kapitalizmus nejde vždy ruka v ruke so spokojnosťou ľudí, blahobytom, či slobodou, a že tá Kuba - a socializmus, mal aj svoje výhody, a vo svojej podstate, myšlienka to bola pekná... Tento rok som dokončila postgraduálne štúdium dokumentaristiky na najlepšej filmovej škole v Latinskej Amerike EICTV, Antonio de Los Banos na Kube, ktorej spolu-zakladateľom bol práve pred 30 rokmi, aj Fidel Castro. Táto škola ma nesmierne obohatila, inšpirovala a vďačím jej za mnohé. Tak isto ma obohatila Kuba a život na Kube, na ktorý sa nepozerám cez ružové okuliare, alebo cez alkoholovú clonu ako mnohí turisti, ktorí sem prídu na pár dní s "rukou hore". Tak ako skoro v každom systéme, či krajine na svete - mnohé tu funguje a mnohé nie... Na Fidela bude každý spomínať po svojom, podľa toho ako ovplyvnil jeho život, ako sa stotožňuje s jeho filozofiou, alebo podľa toho ako veľa o ňom vie, ale jedno je nevyvrátiteľné - bol to vizionár, revolucionár a myšlienky mal silné. Toto je fotografia z mojej obľúbenej reštaurácie v Havane, la Guarida, ktorú zdobí tento Fidelov citát a kubánska vlajka s jeho podobou. Hovorí v ňom: "Preto, hovoríme patriotizmus alebo smrť. Môžeme zomrieť, ale zoslabnúť nikdy... Bez vlasti, nechceme život. Bez dôstojnosti, nechceme život. Bez spravodlivosti, nechceme život. Bez chleba pre naše deti, nechceme život. Môžeme zomrieť, nie preto, že si nevážime život, nie preto, že si nevážime prácu svojich ľudí..." Nie preto, že nevidíme, svetlú budúcnosť, na ktorú máme právo vďaka našej práci, ale preto, že život nás všetkých je naviazaný na túto myšlienku a túto budúcnosť. A preto hovoríme, že vlasť alebo smrť. A preto je našou hymnou, nás bojovníkov za vlasť, za nezávislosť to, že život v okovách, je život v opovrhnutí, a zomrieť za