Dnes som sa konečne odhodlala ísť na hory sama..Cítila som sa jak na púti .. Môj výkon hore i dole bol o dosť lepší, ako keď ideme viacerí... Avšak niekedy to nie je na škodu , keď vás niekto "brzdí", pretože dnes som pocítila na vlastnej koži, čo je to byť na dne svojich síl.. A to nehovorím o tom, že som asi tak minimálne 10x myslela na medveďa, ktorého som našťastie počas cesty na Maguru a Suchý nestretla.. Strach a paranoje sú len v našej hlave..Teraz dúmam nad tým, či som si ich vytvorila ja sama, alebo ľudia vôkol mňa.
Nuž na niečo to je dobré, keď si predstavíte, že vás medveď naháňa cestou dolu ste tam za necelú hodinu..:D