U Zuzky to súvisí s počasím. Keď prší, zavrie sa do izby a narieka, že sa nemôžeme hrať vonku. Ja sa teším za dážďovky, ktoré si v mokrej zemi vyhrabávajú svoje chodbičky, a za žubrienky, ktoré v kalužiach vyrastú na žaby. Ale Zuzka vraví: Zlé počasie má niečo proti mne. A keď je horúco, poskakuje: Počasie ma miluje! U Boženky to zasa súvisí s Petríkom. Keď sa na ňu Petrík nepozrie, krčí sa od strachu, že ju Petrík už nemiluje. A keď prechádza okolo a pozrie na ňu, pred všetkými sa vychvaľuje: Petrík je do mňa buchnutý! A u Petríka to súvisí s jeho psom Punťom. Keď Punťo utečie, je Petrík neznesiteľný, keď sa Punťo vráti, je Petrík znesiteľný. U Slávky to súvisí s ekzémom. Keď jej sčervenajú lakte, myslí si, že je úplne naničhodná, no keď sú jej lakte bledé ako všetky ostatné lakte v triede, je zasa dačo hodná. U mamy to súvisí so zrkadlami. Keď jej malé zrkadielko v predsieni ukáže nové vrásky, nechce žiť, ale keď ju vysoké zrkadlo v spálni zoštíhli, chce hneď emigrovať, aby ju svet spoznal predtým, než bude mať všade vrásky. U mňa to súvisí s myšlienkami a s nimi je to ako s kartami. Keď si vytiahnem tú správnu, je všetko dobré, keď si vytiahnem zlú, musím znova a znova ťahať, až kým nedostanem správnu myšlienku, potom je zasa všetko dobré."