Hromobitie Každodenné sledovanie počasia, ktoré sa neprestajne vyhrážalo daždivým víkendom, nás nedokázalo odradiť od spoločného tripu na neďaleké Suľovské skaly, kde sme zároveň odštartovali letnú sezónu. Nastal deň D a čuduj sa svetu, ono naozaj prší. „No skvele“ pomyslel som si. Schmatnem telefón, na displeji nájdem Messenger a prstom prejdem na spoločnú konverzáciu s „kumpánmi“ , ktorý sa plánovali taktiež zúčastniť kempu na skalách. Začnem ďatľovať . R:Vonku prší. Na odpoveď som dlho nečakal, aj keď bolo niečo pred pol štvrtou ráno. L:V CA neprší, idem akurát pešo na Kyčku. R:A obloha? L:Spoko. Sem tam mráčik ale to je Ca, ťažko povedať čo bude tam. R: Okej, nechajme sa prekvapiť. Niečo pred siedmou ráno som sa konečne dostal domov aj ja. Dožičil si pár hodín spánku a už, už mi volá Kedap. (Znamenie toho že stojí pred bránou) Schmatol som teda vak, brašnu s nádobičkom a dotackal sa k čiernej Alfe naložil veci dnu, pozdravil sa s Kedapom a vyrazili sme po Lukáša. „Už sme pred tunelom, čakaj pred barákom“ Hučal som do telefónu. „Budem kus meškať ešte obedujem“ Klasika napadlo mi blesku rýchle. Keď sa milostivému konečne uráčilo zliezť na parkovisko nahodili sme bike na auto a hurá smer Suľov. Počas cesty nás sprevádzalo pomerne slnečné počasie, na moje prekvapenie sa od rána pomerne rýchlo zmenilo. Už už nás vítala tabuľa Suľov a s ňou aj prvé dažďové kvapky. Čo to k.rva? Vyšlo z nás ako by sme si to cvičili celú cestu. Obloha takmer jasná a dážď ako zo zlovestných temných mrakov. Odparkovali sme teda auto, pobrali veci, presunuli sa pod striešku pri neďalekej jednote, kde sme prečkali chvíľkovú prehánku. Po chvíli dážď ustál a my sme sa konečne pobrali svojou cestou za dobrodružstvom. Smer Štefaniková vyhliadka! Zavelil som. Po blatistých chodníčkoch sme sa pomaly vytackali do cieľa a rozložili stan. V momente obloha stmavla a priestorom zaznel ohlučujúcí zvuk. Hrmi! Po krátkej chvíli sa scenár zopakoval, no pri pohľade do diaľky sme hneď vedeli že sa to nezaobíde ani bez kvalitnej sprchy. Nastal čas Hromobitia, ktorý bol len začiatkom dobrodružstva. Ale o tom pod inou fotkou 