Túry, na ktoré ťaháme naše deti, sa zdajú niekedy nekonečné. Máte pocit, že cieľ sa neustále vzdaľuje.
Často stojíte, riešite viac "potreby" detí ako to, kvôli čomu ste tam išli. Ešteže existujú fotoaparáty a telefóny. Scenériu, ktorú míňate, si pozriete detailnejšie neskôr v pokoji domova.
Často vás predbiehajú seniori, chodiaci o paličkách. Väčšina z nich sa prihovorí a behom jednej túry absolvujete zhruba 15 podobných rozhovorov.
„Sú to dvojičky? Koľko majú rokov? Odkiaľ ste? Super, že takto vládzu, akí sú milí, ale im chutí.“
Scénar je veľmi podobný. Nesťažujem sa, je milé, že si niekto všimne a ocení vašu snahu a odhodlanie ťahať deti do hôr od útleho detstva.
Viac o našich zážitkoch z cestovania s deťmi na insta: @gabrielapalai a @tochceklud
Hodnotenia
