Zrúcanina kostolnej veže zo zaniknutej dediny Miloj. Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove. Viac svetla do jeho histórie vniesol archeologický výskum Bela Pollu v 60. rokoch minulého storočia. Kostolík, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi postavili niekedy v 13. storočí ako ranogotickú jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou. Starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode, spolu s portálmi do podvežia svedčia o kvalite a istej reprzentatívnosti objektu. Prvá písomná zmienka o "terra Miloy" sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402. Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí. Chátrajúci kostol sa mal stať zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove. V súčasnosti stojí veža kostolíka v poli niekoľko sto metrov západne od obce Spišský Hrušov, neďaleko cesty do Spišskej Novej Vsi. Okrem samotnej veže sa zachovali i zvyšky západnej steny lode, na južnej strane aj jej nárožie. Z architektonických detailov sú to predovšetkým dva portály v podveží. Väčší z nich, vedúci do podvežia, je už zakončený mierne zahroteným oblúkom. Menší vstup má ešte polkruhový oblúk románskeho tvaru. Oba portály sú jednoduchého tvaru, ale zhotovené sú zo starostlivo opracovaných kameňov červenej farby. Na veži sa zachovalo viacero okien, v dolnej časti ide o úzke štrbinové otvory pripomínajúce strieľne. Na južnej strane sa nad takýmto oknom nachádza väčší okenný otvor s polkruhovým záklenkom vymurovaný z veľkých opracovaných kamenných kvádrov. Na najvyššom poschodí sa nachádzali veľké okná, ktoré mohli byť delené stredovým stĺpikom, ako je to v prípade okolitých stavieb v Spišskom Hrušove, Chrasti nad Hornádom a Vítkovciach.