Gotický vstupný portál do Baziliky minor sv. Benedikta v kláštore v Hronskom Beňadiku. Benediktínsky kláštor založilo nitrianske knieža Gejza, neskorší uhorský kráľ, niekedy v 60. alebo 70. rokoch 11. storočia. Donáciu majetkov kláštoru potvrdil už ako panovník v roku 1075. Išlo o jeden z najvýznamnejších a najbohatších stredovekých kláštorov v celom Uhorsku. Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy a priestor dotvára dominantný chrámový kostol Panny Márie a svätého Benedikta stojaci na severnej strane. Je to veľkolepá trojloďová bazilika s impozantne riešeným gotickým vstupným portálom na západnej strane a rozmerným priečelím tvoriacim dvojicu typických veží. Kostol je zaklenutý krížovými klenbami. Na jeho južnej strane je časť gotickej krížovej klenby starého gotického kláštora, ku ktorej prilieha gotická sakristia s neskorogotickou kaplnkou sv. Krvi z roku 1489. V súvislosti s renesančnou prestavbou na pevnosť v 16. storočí sa priestor kláštora zväčšil asi trojnásobne. Pri nej boli do novovznikajúceho komplexu zahrnuté i pôvodné stavby - zachovalá východná fasáda, kostol i staršia obranná veža so vstupnou bránou. Kostol sa stal súčasťou pevnostného systému keď plnil funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené a dobudované mohutnými valcovitými baštami, z ktorých do dnešných dní sa v nezmenenej podobe zachovala iba jedna. Komplex kláštora dostal po prestavbe ráz protitureckej pevnosti. V jednej z bášt sa zachoval, na vtedajšiu dobu unikátny, systém odsávania spálených plynov, vznikajúcich pri streľbe. Ďalším technickým prvkom, ktorý našiel uplatnenie pri prestavbe, bol rúrkový keramický vodovod privádzajúci pre obyvateľov kláštora vodu z neďalekého prameňa. Jeho ústie bolo v dnešnej studni na nádvorí. Inventár kostola je dnes pomerne skromný. Mnohé vzácne artefakty sa nachádzajú v múzeách v Maďarsku. Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch, relikvia Božej krvi darovaná kláštoru kráľom Matejom Korvínom, neskorobaroková krstiteľnica z pôvodného románskeho kostola z konca 18. storočia a krypta rodiny Koháryovcov. Vzácnou pamiatkou je chrámový organ z roku 1714, patriaci k najvzácnejším u nás. Kláštorný komplex ohromujúci súčasných návštevníkov svojou monumentálnosťou predstavuje ojedinelé spojenie stavieb sakrálnych a fortifikačných ako i symbiózu jednotlivých stavebných slohov - gotiky, renesancie a baroka. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu.