Neviem ako vy, ale mne chýbajú tie staré vlaky, z ktorých okien sa dalo vykláňať takmer do polovice tela a aj tak sme si nikdy neublížili, i keď nás pred tým mnohí varovali. Stali sme sa tak svedkami tých všetkých úžasných scenérií, ktoré sa len tak mihali pred očami. Ako napríklad táto :)