V poslednom čase naozaj prepadám čistej elegancii a na prekvapenie všetkých vrátane mňa HNEDEJ FARBE?. Stále ma prekvapuje, ako sa človek mení a častokrát nachádza útechu a inšpiráciu práve tam, kde sa kedysi dušoval, že nikdy nevstúpi (nikdy nehovor nikdy?). Počas posledných 4 rokov mojej strednej školy sa pre mňa zmenilo úplne všetko - moji priatelia, môj vysnívaný smer do budúcna, veci, ktoré ma bavia, ale najmä môj celkový pohľad, ako vnímam veci okolo seba a ako ich selektujem. Už sa tak nerozčulujem nad ľudskou hlúposťou, už tak nelipnem na pochvale a podpore, nemám potrebu byť všade a vždy. Čo mi ešte stále podlamuje kolená sú práve očakávania - čo očakávam od druhých, od milovaných, aj od seba - idealizujem aj keď cítim, že nie je čo, pokračujem, aj keď cítim, že je koniec. Predsa je naším poslaním učiť sa na vlastných chybách a tak zistiť, kde sú naše hranice a čo vlastne tvorí naše šťastie.. Okrem iného je táto fotka aj krásnou spomienkou na deň s mojím ❤️, ktorý si už celkom osvojil svoju funkciu fotografa a myslím, že aj v tomto nám to dokonale klape? (túto fotku som vôbec neupravovala).