Takto pred rokom sa cítila úplne inak. Bola som zmätená. Plakala som denne aj 4x, často bez dôvodu. Respektíve som nevedela nájsť správny dôvod prečo plačem. Unavovali ma bežné aktivity, z rozhovorov som bola podráždená. Hmly plné melanchólie mi zacláňali zrak. Cigaretový dym zapĺňal pľúca. Točila som sa v tme na vlastnom kolotoči a presviedčala som sa, že som to ja. Nebola som. Nie som párty dievča oblečené v priesvitnom body, ktoré ma všetko v p*či. Som dievča, ktoré sa radšej tlačí v kúte než aby bola centrom pozornosti. Keď milujem, dávam všetko, čo mám. Som dievča, ktoré nedokáže ísť spať s myšlienkou, že sa poriadne nenaučila. Trápia ma veci, ktoré sa o mne rozprávajú. Hanbím sa chodiť vo vyzývavých veciach. Na párty nevydržím dlhšie než do 1, potom už myslím len na teplú posteľ a tričko nasiaknuté frajerovou vôňou. Bojím sa taxíkov a výťahov. Niekedy plačem z nespravodlivosti sveta. Najviac sa teším, keď si kúpim v záložni vintage porcelán za pár €, alebo ma frajer vezme na piknik. Toto som ja. Toto som skutočná ja, nie verzia upravená pre spoločnosť. Nikdy, NIKDY sa nenechajte zatlačiť požiadavkami iných. Nerobte nič proti svojej vôli. Nevtláčajte si veci, ktoré prirodzene nerobíte. Nepresviedčajte sa, že je niečo v poriadku, ak VY nie ste v poriadku. Nedržte sa ľudí, pri ktorých sa necítite komfortne vo vlastnej koži. Uvoľnite priestor pre tých, ktorí Vás budú milovať s každým takýmto detailom. Každý tento detail je kúsok Vás. Žiadny by nemal byť stratený, zatlačený ani zahodený.