Presne pred dvoma rokmi mi volal kolega z letnej brigády, nech prídem znova na leto do Ždiaru, že má pre mňa flek a že bezomňa tam nie je sranda, že máme kopu spomienok a tak. Vtedy som bola doma v Košiciach a práve podpísala pracovnú zmluvu, čiže určite som sa tam nechystala. Bolo mi to ľúto, pretože Ždiar milujem a poznám ho ako vlastnú dedinu, chodili sme tam každý rok už 18 rokov. Ale chcela som sa usadiť v Košiciach. Predsa len mám tam rodinu, priateľov, prežila som tam celý život. Lenže, pár mesiacov na to prišiel šéf so správou, že pred veľkou nocou chce rušiť predajňu, pretože mu to tam nejde. A vtedy som si povedala, že si idem splniť sen. Celý život bolo mojom snom bývať v Tatrách a najlepšie v Ždiari. Zavolala som tomu kolegovi, vzali ma na TPP a 31.4.2019 som si pobalila jeden biedny kufor, sadla na vlak a prišla do Ždiaru. Usadila som sa tu, našla si tu priateľa, mám tú najlepšiu prácu na celom svete, som ten najšťastnejší a najspokojneší človek a môj sen sa stal skutočnosťou☺️🏔♥️ Na fotke je rieka Biela v Ždiari, dátum: 21.1., teplota: -22🥶
Hodnotenia
