Je sranda ako sa pri narocnejsej alebo viacdnovej ture z hlavy cloveka postupne vytratia vsetky zbytocne myslienky, starosti, nevnima vobec nic ine iba ten dany okamih. Ak na nieco mysli tak na sa na to pozera s uplne cistou hlavou, vsetko mu pride dosiahnutelne, nevidi ziadne prekazky. Myslim si ze to je ten najlepsi stav v ktorom by mal existovat kazdy jeden clovek na zemi. No potom sa clovek chtiac nechtiac vrati do stareho kolotaca, do vazenia zvaneho stereotyp a vsetko je tam kde bolo. Vedome aj nevedome vsetko podriaduje praci kvoli ktorej moze platit svoje byvanie, ucty boji sa riskovat lebo od mala kazdemu vtlkaju do hlavy aby si sa dobre ucil a nasiel si dobru pracu inak sa nebude mat dobre. Je smutne ze zo vsetkeho co ludia na tejto zemi mozu robit - uzivat si prirodu, sportovat, len tak lezat rozvaleny na plazi, jest, pit, bavit sa s kamaratmi to vsetko skoncilo pri tom ze cely zivot makame na niekoho druheho. A to co mame zadarmo od nasej zeme tak to si mozme uzivat len vtedy ked nam da sef volno. A este sme mu za to vdacni. Je to absurdne ze clovek zije svoj kratky zivot len preto aby robil. Toto nema byt ziadny motivacny text. Ja idem zajtra takisto do roboty...