Tento deň si pamätám akoby to bolo dnes .nevedela som kam, nevedela som nič! Chlapci ma vzali, že vraj na menšiu prechádzku. Tak ja že botasky stačia nie? Kebyže sa deň nezačal takto PARÁDNE- plus na fotke nieje zachytený zápas skaly a biča! Nádhera!! Šli sme šli a zrazu kooooopy snehu. Póď bude v pohode. Jasne, tie šortky ako spodné prádlo by nevadili, vadili by tie *debilné* topánky, s ktorými sa mi šmýkal každý jeden krok a borili sme sa po snehu, ktorý siahal skoro po pás. Každý jeden krok pálil, sucho v topánkach veru nebolo, a bola som z toho nenormálne nervózna, že prečo, keď videli, že som nepripravená ( čo sa obyčajne nestáva). Nehovorila som, oni nehovorili tiež... Rozprávala som sa tak akurát sama zo sebou. Keď sa nám podarilo vyjsť hore, čoklítka vie zachrániť všetko. Véeeeľa!!! Hneď mi bolo lepšie, už ani plávajúce boty mi tak nevadili. A vtedy človek vie PREČO! Stan postavený pri Gaffii, Švajčiarsko