07.11.2016
Len ma prosím neudupte za kvalitu ? Aby ste mali prehľad o tom, ako krásna vie byť cesta za najvyšším európskym vrcholom. Jo už viete, že hovoriím o Mt.Blancu . Tu na Tête Rousse sme prespali (alebo aj neprespali) našu prvú a poslednú noc. Došli sme asi niekedy okolo poobedia a tak si rozmýšľame, či vyšľapneme ešte vyššie kvôli aklimatizačke. Hmmm aj ked sme šli na orieškách a snickersoch, nijak raz sa nám nechcelo. Tak sme si obzreli chatku, postavili postieľky a navarili parádnu večeru rovno pod kadibudkami. Hmmmm mňaám. Aj vám by veru chutilo. Asi okolo ôsmej (možno aj neskôr) spať a budíček o 01:00. Raňajky (do nikoho nejak nešlo), a šľapať. Najlepšie na tom bolo asi to, že sme sa stratili, a asi hodinu sme mali teda meškanie. Na ďalšiu chatu sme došli po cca piatich hodinách so strateným časom. Kebyže šľapněe na plyn a jedéme bez prestávky, boli by sme nenormálny makači a asi aj šialenci. Keďže niesme (myslím šialenci ), krátko sme si odpočinuli. Asi do 07:30 miestneho času! Boli sme poslednými turistami, čo sa pokúšali zdolať prenádherný Blanc. (Ináč, skoro som zabudla- ak chceš zažiť najkrajší pohľad tvojho života, neutekaj do nevestuncov, ale poď na Blanc. Keď sa ti podarí dojsť na Gouter chatku, tak si blahoželaj- východ slnka aký si ešte nikdy nevidel!). Ok! Pokúsili sme sa a došli sme na "valotku". Tam sa rozfúkalo až tak silno, zže neviem či by som sa udržala na nohách a takisto som už nevládala ďalej. Ešte k tomu keď tak fúkalo, akoby sa do vás zabodávali maličké sklenené zvyšky. Neidem! Bodka. Neideme ! Konec. Ako to dopadlo? Hádam to nevzdáme nie?