Na začiatok trošku ľahkej matematiky. Za posledných pár mesiacov som absolvoval 10 letov. Od krátkych až po dlhé 10-12 hodinové lety. V lietadle som bol vystavený kozmickému žiareniu. V Decembri roka 2016 som strávil spolu s kamarátmi deň v Černobyle. Akú dávku žiarenia som dostal v Černobyle v porovnaní s častým lietaním hore dole? Budem citovať cestovnú kanceláriu ponúkajúcu výlety do Černobylu:
“Za jeden deň v Černobyle Vaše telo dostane dávku radiácie, ktorá je vyše mnoho násobne slabšia ako RTG celého tela v nemocnici. je porovnateľná napríklad s jedným interkontinentálnym letom (radiácia v lietadle) s dĺžkou 3-4 hodiny. V rečiach čísiel návštevník zóny dostane behom jedného dňa strávených návštevou Černobyľu dávku okolo 2-3 mikrosievertov.”
Takže všetky tie reči o tom, aké je to nebezpečené a aké následky to môže mať, sú úplne bezpredmetné. Už len jeden let do Los Angeles ma ožiaril niekoľko násobne viac-krát ako jednodňový výlet do centra jednej z najväčších katastrof histórie.
Nechcem tu dopodrobna rozpisovať, čo sme všetko videli, kam šli a čo sa dozvedeli, lebo sám si to už poriadne nepamätám. Pred návštevou som veľa googlil a čítal, ale lepší súhrn faktov a zaujímavosti som nenašiel.
My sme sa do Černobyľu vybrali v rámci výletu do hlavného mesta našich východných susedov – Kyjeva, tak sa najprv poďme pozrieť naň (ako predjedlo).
Kyjev
Mesto má niekoľko výhod. Je neuveriteľne lacné. Jedlo, pitie, káva, mhd, taxíky…proste všetko je lacnejšie. Ubytovaní sme boli chvíľu od centra a stálo to cca 8 eur na osobu na noc. Všetko je blízko, takže môžete na objavovanie použiť vlastné nohy, poprípade metro (niektoré stanice sú veľmi pekné). A v neposladnom rade Majdan – námestie nezávislosti je pre-nád-her-né, a hlavne večer. Jedno z najkrajších, aké som videl.
Ak máte radi kávu, tak na každom rohu také malé búdky ponúkajúce rôzne druhy. Dokonca tam prežívajú aj klasické novinové stánky, ktoré sú u nás ohrozeným druhom a čaká ich vymretie do pár rokov.
Počasie nám neprialo, keďže bolo zamračené a pršalo. Nevadí, pretože takéto pochmúrne počasie je ako stvorené k návšteve Černobyľu.
Černobyl a Pripyat
Takže teraz, keď už viete, že výlet do Černobyľu je úplne bezpečný (ak dodržujete pravidlá sprievodcu a netúlate sa kade tade), podme sa pozrieť ako prebieha. K návšteve je potrebné využiť služby niektorej z mnohých cestovných kancelárii ponúkajúcich jedno, ale aj dvojdňový výlet. My sme využili Tourkiev a cena bola približne 80 eur na osobu.
Určite Vás hneď napadlo, či sa tam dá dostať aj na vlastnú päsť. Že vraj oficiálne nie a celá oblasť je strážená a kontrolovaná. Neoficiálne to tak nie je a dá sa preplížiť cez les. Ak sa nedajbože rozhodnete pre túto možnosť, tak nezabudnite na dozimeter.
Stretávame sa ráno o 8:00 pred jedným z hotelov v centre Kyjeva. Nasadáme do moderného mini busu značky Mercedes. Zoznamujeme sa s našou milou super sprievodkyňou Nadezhdou. Čaká nás približne 90 minútová cesta do zóny Černobylu. Najprv nám pustili rapový klip, kde sa ujo s nohavicami na pol žrde snaží precítiť tú atmosféru napríklad v opustenom bazéne. Uznávam, že hudba je celkom chytľavá, ale …vážne toto??!!
Zvyšok cesty sme sledovali dokumentárny film o vzniku a priebehu katastrofy. O tom ako to chceli Sovieti utajiť. O požiarnikoch a baníkoch, ktorí prišli o svoje životy, aby zabránili ešte väčšej katrastrofe. Teda zaujímavé fakty a nie tancujúci hispánec s ružencom na krku.
Počas celého dňa prejdete niekoľkými stanovišťami, kde vám skontrolujú pas a povolenie. Zastavíte sa aj 200 metrov od reaktoru č. 4, ktorý bol príčinou tragédie v roku 1986. Týždeň pred našim príjazdom bol na(ne)šťastie starý rozpadajúci sa sarkofág zakrytý novým, takže vidíme už len „veľký plechový hangár„. V cene výletu je aj obed.
Musím spomenúť aj obdobie, cez ktoré sme tam boli. Bol December, sychravé chladné počasie a slnko zapadalo dosť skoro. Tieto dve veci prispeli k neuveriteľnej pochmúrnej atmosfére celého výletu a aj k tomu, že sme sa aj počas šera túlali ulicami Pripyat a za tmy navštívili školu a plaváreň.
Je zakázané odniesť hocičo z tejto zóny. Treba si dokonca dávať pozor, o čo sa opierate, resp. netreba si kľaknúť na zem. Pri odchode prejdete osobne niekoľkými kontrolami na radioaktivitu a Nadezhda nám hovorila o prípade, kedy sa návštevník vracal z výletu bez nohavíc, ktoré boli rádioaktívne.
Súčasťou výletu bola aj návšteva radaru DUGA, ktorý slúžil Sovietskemu zväzu na včasné varovanie proti balistickým raketám. Ak budete mať čas, skúste si vyliezť aspoň na tretie poschodie tohoto skoro 500 metrov dlhého kolosu.
Ak vás už toto nepresvedčilo k návšteve, tak verím, že po zhliadnutí nasledujúceho videa a fotiek si toto miesto pridáte to Vášho „must go“ listu.
Blog prebratý od Romana Malika
Jeho Daybyme účet nájdeš na daybyme.com/romanmalik
