Niekoľko mesiacov som sa tešila na čas, kedy konečne zakvitnú sakury. Čo niekoľko mesiacov, úprimne bolo to od doby kedy tie minuloročné zasiahli dažde a nič z nich nebolo. Tak veľmi som sa na ne tešila, dokonca som mala vybraný outfit na fotku s nimi (typická ženská.) ? No tento rok som sa na ne opäť pozerala len na fotkách iných. Boli nádherné, no bohužiaľ situácia nedovolila ich vidieť. Bolo mi to tak neskutočne ľúto. Potom som vyšla do záhrady a na jednej strane kvitnúce jabloň, na ďalšej čerešňa, marhuľa, zlatý dážď, púpavy.... Celá záhrada hrala farbami a ja som s klapkami na očiach celý čas tú krásu ignorovala v snahe vidieť moje milované trnavské sakury. Čo tým chcel básnik povedať? Občas si predstavujeme budúcnosť cez ružové okuliare a ženieme sa bezhlavo za vecami či možno ľuďmi, ktorí za to nestoja a prehliadame to krásne, čo máme hneď pod nosom, kým sa nedostaneme do krajnej situácie a nepadneme na nos. A až vtedy si všimneme tú krásu a jedinečnosť, ktorá tu vždy pre nás bola. Amen. ? Toľko k mojim večerným dúmkam, idem sa ďalej učiť. ?‍??