Zavesená na "Trans-atlantickom ropovode" na Aljaške. Ak ste si dali záväzok odfotiť sa na Aljaške nielen so sobom, ale aj s tabuľkou Arktický kruh “Arctic circle”, pripravte sa na 550 km dlhú monotónnu, väčšinou nevybetónovanú cestu pozdĺž Transatlantic pipeline (ropovodu), ktorý sa tiahne celým štátom od Tichého až k Arktickému oceánu. Cesta sa po Arktickom kruhu ešte zhorší, preto to tu väčšina ľudí obráti, a musí ísť tou istou nudnou cestou späť. Preto dobre natankujte (je tu jedna-dve pumpy na dvesto kilometrov), zoberte si zásoby jedla a dobrej hudby, a vysadťe z auta každého, kto by vám mohol poliezť na nervy, inak to uľutujete. Ako sme sa tak na nerovnom povrchu natriasali v karavane, v chladničke sa mi z vajíčok robila omeleta a taniere v kuchyni ledva držali pokope. Nevedeli sme si celkom presne predstaviť turistickú špičku a stovky karavanov spolu s kamionistami, no pochopili sme, keď sme obytný dom vracali. V príručke (ktoré nikdy nečítame) vraj bolo napísané, že karavany z požičovne na túto cestu vôbec nesmú. Nevedomosť nás v našom prípade ospravedlnila. Ak existuje štát v USA, kde sa nemusíte zubami nechtami držať pravidiel, lebo za každým stromom nestojí policajt, tak je to tu. Dokonca ani karavany nemusíte parkovať v prísne vyhradených areách ako v zbytku USA, ale kde sa vám zachce. A keď havarujete, auto vôbec nemusíte odťahovať (pokiaľ nechcete šrot na pamiatku), ale mnoho ľudí ich nechá presne tak ako “pristáli”. Celkovo som si všimla, že ľudia tu majú zvláštny vzťah k šrotom a iným haraburdám - akoby sa ich nechceli zbaviť, preto im zdobia okolie domov. Preto ak máte “zberateľskú” vášeň (nechcete vyhodiť nič staré), na Aljaške by ste dokonale zapadli. #dnescestujem