Spln splnil účel, všetci čakali a väčšina z nás pochopila prečo sa zatmeniu hovorí zatmenie. Bola taká tma, že pre ňu ani ten mesiac vidno nebolo...Ale mňa teší, že i keď som tomu nebol svedkom tak môžem spomínať, že som žil a prežil v tom čase keď sa také niečo udialo. Ďalší spln si užijem nad hladinou tyrhénskeho mora (aspoň myslím, mne tie svetové strany doteraz robia problém. Často neviem kde je sever!!!). A nejakého toho zatmenia sa isto tiež ešte dočkám/me. Zatiaľ si môžeme púšťať Bonnie Tyler a jej "Total eclipse of the Heart"...tŕŕŕn a rááánd Ale bol by som radšej keby moje/naše srdcia zažili čo najmenej zatmení, ale naopak sem tam i poriadne vzplanutia. Zahorieť vášňou a nenechať v sebe ten oheň vyhasnúť, nedovoliť prestať tlieť ani poslednej iskričke (nádeje). A najlepšie ak by to nemuselo byť na diaľku, to už hraničí so sebaukájaním. A nie sme predsa "Účastníci zájezdu" ...(ať zvedne ruku ten kdo si to taky dělá sám). Vraví sa že život je ako román (pro ženy), život je ako film (Román pro ženy)...a v každom filme musí dôjsť aj ku ...., aj vedľajšie postavy si v nich užívajú. Aj keď tie hlavné často čakajú na zázrak. A v tých našich životoch sme my sami v hlavných úlohách, no Vy priatelia ste tými prihrávačmi a tak som ním i ja v tých Vašich. Z toho vyplýva, že na každého z nás raz príde rada. "Zázraky sa predsa dejú nielen cez vianoce". Krásnu vášnivú sobotu!!! ❤