Predstav si : vychádzaš z divadla, ťažké dvere sa za tebou zavrú, oddeľujúc svet červených kobercov a opony od ulíc, kde sa pod zlatom pretkávanou oblohou prechádzajú ľudia. Sadáš si na schodík, pozoruješ ostatných, deti, páry, skupinky a pritom popíjaš kávu zo šálky, ktorú ti v divadla vyčarovali, zatiaľ čo tvoje ruky cítia teplo aj napriek februárovému mrazu.
- každá chvíľa môže byť snom, ak jej to dovolíš
Hodnotenia
