“STRATILI SME HO!!!!” Znelo mi neustále v hlave! Nechcelo sa mi veriť, že takáto hrôzostrašná situácia nastala! Nad riekou, niekde pri pevnine sme stratili nasho pána DRONIKA! Maťko sa snažil v posledných sekundách nasmerovať dron čo najrýchlejšie k pevnine a v tom sme stratili kontakt! Ja som si už vtedy obhrýzala všetky nechty na rukách. Keď prestalo znieť hlasne varovanie baterky,tušila som, že nastal ten najhorší scenár, aký si môže človek predstaviť, keď lieta s dronom nad riekou! či kdekoľvek inde. Obrazovka ostala čisto čierna! Rýchlo sme sa rozbehli do auta a asi kilometer sme išli k bodu kde by sme ho teoreticky mali nájsť! To, či ho nájdeme, bolo otázne! Neboli sme si istí, či to pristalo na pevninu a ak aj áno, tak kde presne!? Bolo to ako hľadanie ihly v kope sena!!! Pred sebou sme mali súkromný majestátny pozemok. Hahaha Bez váhania sme preskočili drôtený plot a dúfali, že nie je elektrický ? Dronove ovládanie sme mali stále zapnuté a ukazovalo nám to poslednú polohu, no neboli sme si istí, či to skutočne bude aktuálna poloha drona. Napriek tomu sme sa vydali smerom, ktorý nám to ukazovalo! Smerovali sme až nakoniec pobrežia k rieke ... Nič! Len krásna príroda, ktorú sme si nedokázali užiť naplno. Rozhodli sme sa trochu rozdeliť a ísť každý inym smerom. 5 minút azda aj 10 nič, stále nič ;( V tom počujem ako na mna Maťko kričí a ukazuje prstom na ovládač! Bežím ako šialena hore kopcom! “Ono to začalo pipat!!!!” Pip pip! Tešili sme sa ako mali! Všetko to bolo ako v nejakom americkom filme, kde nič nefunguje a vždy sa samozrejme musí niečo pokaziť alebo nastať nejaký nečakaný zvrat ?! Matkovi sa od radosti podarilo vypnúť ovládač a pípanie prestalo. Chápete???! Napriek tomu sme sa nevzdávali! Pokračovali sme v únavnom hľadaní nasho bábätka- pána Dronika ?. Myšlienky sme mali obaja rôzne! Mne išlo puknúť srdce pri predstave , že ho už nikdy neuvidíme, a že zajtra ho zrejme rozdupe nejaká kravička či ovečka..to množstvo hovienok a stôp svedčilo o ich častej prítomnosti ?! Kráčali sme v tom teple hore dole a pomaly sme strácali nádej, že ho nenájdeme :( Ubehla hodina, čo sme ho začali hľadať. Začali sme viac prekutravat dronovu appku a skúsili využiť funkciu Nájsť moj drone! Zase nám to ukazovalo rovnaku polohu. Boli sme nedôverčiví a skeptickí voči mape, ale aj tak sme sa opäť vydali naspäť k pobrežiu! Negatívne naladení sme mali oči na stopkách a hľadali ho! Strácali sme našu trpezlivosť! ! No nie nadarmo sa hovorí: trpezlivosť ruže prináša :) V našom prípade: trpezlivosť azda dron prinesie :) Predstavte si, že v tej beznádeji, som v jeden moment, niekoľko metrov odo mna zbadala nieco malé a čierne! Pripomínajúce nasho pána Dronika ?. Maťko sa tam ihneď rozbehol a neskutočne nahlas kričal od radosti! Tiež som sa rozbehla za Matkom! V tej chvíli mi bolo jedno, či si pri páde niečo zlomím! “NAŠLI SME HO!!!! NAŠLI SME NÁŠHO PÁNA DRONIKA!!!!”