Povzdych lesa.
Pútniku !
ktorý ideš okolo mňa, nezdvihni na mňa ruku, lebo som:
- teplo tvojho krbu počas zimných nocí,
- strechou tvojho prístrešku, kde sa uchýliš pred páliacim slnkom a ovocie moje uhasí tvoj smäd, - trám, čo drží tvoj dom,
- stôl, na ktorom jedávaš,
- posteľ, v ktorej si odpočinieš,
- doska, z ktorej si postavíš čln,
- dvere tvojho domu,
- drevo tvojej kolísky a nakoniec tvojej rakvy.
Pútniku !
ktorý kráčaš okolo mňa, vysliš moju prosbu:
NENIČ MA!