Jednou z našich úloh na túto zimu bolo natočiť vlky. V ich prirodzenom prostredí, vo svorke. To však nie je vôbec jednoduché, na vlka človek poľahky natrafí len za predpokladu, že je poľovník. Dostali sme typ na lokalitu na Šumave, kde vlkov chovajú v ich prirodzenom prostredí. Žijú tam v krásnom fotogenickom lese ďaleko od ľudí a jediné, čo ich limituje, je plot. Keď sme sa tam vydali, neočakávala som od toho príliš. Myslela som, že uvidíme zopár skrotených psíkov, ktorí už aj zabudli, kým sú. Omyl. Boli sme svedkami toho, ako nekonečne dlho s obavami obchádzajú kusy mäsa, ktoré im chovateľ priniesol a ktoré im pravidelne každý deň prináša v ten istý čas už celé roky. Akoby neverili, že by im niekto ponúkol taký krásny steak len tak, bez rizika. Nebolo ľahké získať si ich dôveru a dostať ich pred objektív. Po pár dňoch nás však prijali do svorky a veľkoryso nám dovolili ich obdivovať. Zachovávajú si všetko. Svoju divokosť aj hierarchiu vo svorke. Veľmi jasne nám dávali najavo, ako málo pre nich ten plot znamená. Je to jeden z tých zážitkov, kedy si na vlastnej koži uvedomíte, že nie sme viac ako oni.