Neuschwanstein a Norimberg – víkend v Nemecku
Neuschwanstein je jedno z miest kam sme sa vždy chceli ísť pozrieť. Je naozaj taký krásny, ako na obrázkoch? Ale bol proste ďaleko. Stále nám to nevychádzalo. Až doteraz. Boli sme v Prahe ,ale počasie štrajkovalo. Nemalo zmysel tam ostávať, a tak padlo rozhodnutie. Ideme tam.
Keďže toto rozhodnutie prišlo približne o 19:00, nemalo zmysel ísť rovno tam. Vymyslel som preto zastávku v Norimbergu. Ja som tam už pár krát bol. Majka nie. Aspoň si ráno pozrieme ešte jedno mesto.
Norimberg
Cesta do Norimbergu
Cesta do mesta, kde pôsobil žilinský fantóm Marek Mintál nám trvala približne tri a pol hodinky. Hotel som vybral naschvál v centre , kde som to veľmi dobre poznal. Nechcelo sa mi hľadať v noci nejaký no name hotel. Po príchode som to odparkoval na blikačky pred hotel a vbehol som dnu zistiť, ako tam funguje parkovanie. Slečna na recepcii mi dala inštrukcie a pohodlne som zaparkoval auto v podzemnej garáži za 8€.
Ubytovanie
Hotel som objednal priamo cez stránku accorhotels. Mali sme ibis Nürnberg City am Plärrer. Stál nás 50€ na noc. Celkom fajn cena. Ibis mám rád. Je síce jednoduchý, ale vždy je v centre, dá sa tam parkovať, je tam čisto a wifi vždy funguje. Aj tu to bolo podobné. Tie izby sú všade rovnaké.
Prechádzka Norimbergom
Ráno sme si dali budík skoro, aby sme si stihli pobehať mesto. Všetky veci sme si nechali v hoteli a ráno o 6:00 sme sa prechádzali medzi prvými mestom. Na ibisoch je fajn, že tam býva check out až na obed o 12:00. V našom prípade to bolo však jedno. Plánovali sme opustiť mesto už okolo 9:00.
Ulicami mesta
Prechádzku sme začali vstupom do starého mesta cez Spittlertorturm, a okolo Frauentormauer. Kto ste v Norimbergu už boli viete, čo je to za časť mesta. Ododhrala sa tam aj bizarná scéna. Miestna sociálna pracovníčka išla asi na rannú šichtu, ale moc sa jej nechcelo, a tak ju ochotný spolupracovník nakladal do auta ku zákazníkovi. To by nebolo samo o sebe zvláštne, ale aj dievča aj kolega boli evidentne Slováci. Odhalili sme ich keď jej hovoril: „Ale choď do pič…Nastúp do toho auta“ A ona samozrejme kontrovala podobným slovníkom.
Námestie a okolie
Potom sme pokračovali smerom ku Weisser Turm a Kostolu sv. Jakuba. Odtiaľ pekne mesto cez pár pekných mostíkov až na hlavné námestie s kostolom Frauenkirche. Síce bolo naozaj skoro, námestie už žilo. Rozkladali sa tam farmárske trhy a asi aj nejaký blší trh. By človek neveril, čo všetko sa dá predávať.
Potom sme šli pohľadať ulicu Weissgerbergasse. Tú asi poznáte z instagramu. Bolo blbé svetlo. Tak sa to nedalo pekne odfotiť. Ale na pohľad parádna ulica. Taká ako z rozprávky o Ferkovi a jeho praclíku. Proste typické Nemecko.
Hrad a okolie
Potom už len rýchly presun ku hradu okolo domu Albrechta Durera. Ja toho chlapíka moc nepoznám, ale vraj trošku maľoval a bol to dosť uznávaný umelec. Vo voľnom čase chodili na akcie aj s Leonardom. Ale nie Leonardo Di Caprio. Leonardo Da Vinci. Ten čo o ňom aj Dan Brown písal. Aj film o tom bol.
Potom hore kopcom na hrad. Ale smola trošku. Dosť sa to tam rekonštruuje. Tak sme to obehali sprava, zľava, ale dnu sa ísť nedalo. Možno nabudúce. A už aj kamoši z Ázie dorazili. Opäť davy.
Z hradu sme sa svižným krokom presunuli krížom cez mesto k hotelu po auto. Cestou sme si dali aj raňajky. Nebolo isté kedy sa opäť dostaneme k jedlu. My to totiž vždy preháňame. O čo viac chodíme, o to menej jeme.
Neuschwanstein
Cesta k hradu Neuschwanstein
Cesta k hradu Neuschwanstein mala papierovo trvať niečo cez 3 hodiny. Vyrážali sme krátko po deviatej a plán bol prísť na obed okolo 12. Žiaľ celou cestou nás sprevádzali kolóny. Raz nás dokonca navigačka stiahla z diaľnice a viedla nás po rôznych bočných uličkách. A potom asi po 30 minútach nás vrátila nazad na diaľnicu. Neviem či to bolo rýchlejšie. Ale keď teta od gúgla zavelila, tak asi áno.
Úplne k hradu sa ísť nedá. Zaparkujete v dedinke Hohenschwangau. Sú tam asi 4 veľké parkoviská. Za auto zaplatíte 6€ na deň. Keď sme prišli my, tak bol trošku problém nájsť voľné miesto, ale nakoniec sa podarilo.
Otváracia doba a vstupné
V okolí dedinky Hohenschwangau sa nachádzajú hrady 2. Hohenschwangau a Neuschwanstein. Väčšina ľudí ide len do známejšieho. My sme to tak tiež urobili. Ak by sme mali čas, určite by sme si pozreli i druhý spomenutý.
V letných mesiacoch od marca do októbra je otvorená pokladňa od 7:30 – 17:00. Prehliadky hradov sú do 18:00. Lístky sa dajú kúpiť len dole v dedine. Tak pozor na to.
Vstupné je po 13€ pre dospelých a deti do 18 rokov sú zadarmo.
Ako sa sem dostanete?
A ako sa dostanete priamo k hradu? Existuje niekoľko možností. Dá sa ísť pešo a cesta hore kopcom by mala trvať približne 40 minút.
Druhou možnosťou je voz ťahaný koňmi. Tu je cena za cestu hore 7€ a cestou dole 3,5€.
A treťou možnosťou je autobus. Tento sme využili i my. Spiatočný lístok stojí 3€. Lístok si kúpite v takej búdke dole pri zastávke.
Marienbrücke
Ak pôjdete pešo, alebo autobusom tak sa dostanete na malé priestranstvo kde sa bude cesta rozdeľovať. Jeden smer k hradu a druhý k mostíku a vyhliadke. My sme šli najskôr na vyhliadku a mostík. Idú tam všetci. Fakt to bolo dosť preplnené, ale výhľad z mostíka stál za to.
Väčšina ľudí sa po odfotení na mostíku otočí a uteká do hradu. My sme však mali dostatok času a tak sme pokračovali chodníkom ďalej do lesa. Cestička vás po chvíli zavedie na oficiálnu vyhliadku. Je odtiaľ nádherný výhľad a všade okolo sú tabule upozorňujúce aby ste chodník neopúšťali a neliezli po skalách. Väčšina ľudí má však takéto upozornenia viete kde. A vznikajú potom tie nádherné fotky z lesa. My pravidlá neradi porušujeme, a preto sme pekne ostali len na dovolených miestach. A máme fotky s plotom. Ale aj tak sú nádherné.
Hrad Neuschwanstein a okolie
Z vyhliadky sme sa pomalou chôdzou presunuli k hradu. Cestou máte ďalšiu vyhliadku. Tá ale nie je tak pekná. Ale výhodou je výhľad na neďaleké jazero. Vstupy do hradu sú v 15 minútových intervaloch. Je tam veľká obrazovka a presne viete kedy idete.
Prehliadka trvala približne 45 minút. To bolo v našom prípade. Hrad totiž rekonštruujú. Za normálnych okolností je to možno dlhšie. Niektoré časti sme proste nenavštívili. Bol to taký štandard. Fotiť sa nesmie. Tak sme to ani neskúšali. Však načo. Uvidíte kde sa spalo, jedlo, zabávalo, varilo…Ako na každom hrade. Za mňa trošku sklamanie. Asi som čakal viac. Nič to nemení však na tom, že to bolo pekné.
Prehliadku sme skončili chvíľu pred 18:00. Keďže posledný autobus dole ide o 18:00 tak sme sa vybrali na zastávku. A tu sa nám stala ďalšia bizarnosť na tomto tripe. Keď pristavil autobus, ku dverám sa postavila jedna pani a zablokovala ostatných ľudí. Najskôr pustila cca 10 ľudí z jej skupiny. Spustila sa na ňu spŕška vulgárnych nadávok z každej strany a jedna pani to psychicky nezvládla a začala sa s ňou biť. Toto som fakt ešte nezažil. Nakoniec sa ukázalo, že tá pani bola vedúca zájazdu hluchonemých, a najskôr chcela aby nastúpila táto skupinka. Celkovo to bol dosť trapas. Do autobusu sme sa totiž dostali v pohode všetci a ja som nevidel rozdiel v tom nastúpiť prvý alebo 7 v poradí. Ale tak iný kraj, iný mrav.
Keď sme zišli dole, už sme sa len presunuli k autu a pokračovali ďalej smer Rakúsko. Na ďalší deň nás totiž čakala ďalšia rozprávková dedinka. O tej však v ďalšom článku na blogu.
Oplatí sa tam ísť?
A ako hodnotíme návštevu tohto miesta? Určite sa to oplatí, ak máte cestu okolo. Ja osobne si viem predstaviť stráviť tam viac času. V okolí je hradov viac a aj dedinky sú naozaj čarovné. Ideálna víkendovka. Je to síce ďaleko, ale viete tam prísť na dva krát a cestu si niekde na pol ceste rozdeliť.
Za nás určite super strávený čas a sme radi, že sme tam nakoniec šli. Neuschwanstein určite nesklamal.
Ak chcete vidieť viac fotiek z oboch miest, tak si na nás kliknite i na instagrame. Tam sme sa trošku viac pohrali s farbami, aby sme navodili jesennú atmosféru.
Blog prebratý od Cestujzamenej
Ich Daybyme účet nájdeš tu: daybyme.com/daniel-hruska
